8.časť

 Večer bude ďalšie :)

Z Chelseaninho pohľadu:

Ráno som a zobudila na strašnú bolesť hlavy. Harry mi ležal na nohách a ja som sa pri pohľade naňho musela usmiať.  Pozrela som sa na hodiny. Bolo presne 10:23. Hlava mi išla puknúť, tak strašne ma bolela zo včerajška. Potom som si všimla dve prázdne fľaše whiskey a šampanského. Hneď sa mi vyjasnila spomienka na naše spoločné ožratie s Harrym. Harry sa pomrvil a zakňučal. „Láska?“ „Áno?“ usmiala som sa a pohladkala som ho po vlasoch. „Aj teba bolí tak strašne hlava ako mňa?“ otvoril oči. „Mňa bolí tak strašne ako nikdy“ chytila som sa za hlavu. Harry zdvihol mobil a vytočil nejaké číslo... „Loui?....áno..áno...dones nejaké lieky na hlavu“ zavolal našej službe Louisovi. Za pár minút došiel Loui aj s liekami. Pousmial sa nad nami a každému podal tabletku s pohárom vody. Mal výnimočne dobrú náladu. Prehltla som tabletku a zapila ju vodou. Harry ju zjedol tiež a kyslo sa zatváril. „Fuj“ znechutene vyplazil jazyk. „Láska to su lieky“ Loui mu pošuchoril vlasy. „Aká láska?! To on je moja láska!“ zvolala som a pritiahla som si Harryho k sebe. Harry sa zasmial a dal mi letmú pusu na líce. Loui sa so smiechom postavil. „Chcete niečo na raňajky?“ opýtal sa nás, keď  už stál pri dverách.  „Noo..niečo by sa zišlo...“ zatiahol Harry a naklonil sa ku mne. „A čo také?“ vyrušil ho Loui , keď bol Harry už úplne blízko. „To je jedno...“ mierne nahnevane povedal Harry a Loui konečne vypadol. Harry ma potiahol, a kedže bol na kraji sedačky,spadol dole na zem a ja na neho. Zasmiala som sa a on ma pobozkal. Začali sme sa bozkávať. Na chvíľu som prestala myslieť na to ako strašne ma bolí hlava...venovala som sa iba Harryho vášnivým bozkom a jeho dotykom. Našťastie skôr ako sme sa dostali ďalej zaklopal na dvere Loui. „Raňajkýýýý“ hučal a ďalej trieskal. Zliezla som z Harryho a postavila sa. Usmiala som sa pri pohľade naňho ako tam leží a usmieva sa. Podišla som ku dverám a otvorila. „Pači sa“ Loui nahodil ten svoj očarujúci úsmev a podal mi krabicu, s pizzou. „Pizza?“ nachápavo som mu ju zobrala z ruky. „Už je pomaly obed“ zasmial sa a odišiel do izby. Chvíľku som tam ešte nechápavo stála, a potom som mykla plecmi a zavrela dvere. Otvorila som krabicu. Bola tam moja obľúbená Hawai. Harry ku mne pristúpil a usmial sa. Dal mi bozk na líce a zobral si jednu časť z pizze. Sadli sme si ku telke, pozerali nejaký film a jedli pizzu. Dojedli sme a Harry nepokojne sedel. Vedela som, že ho dej v telke absolútne nezaujíma a že sa ma snaží pobozkať. Len sa musí veľmi ovládať aby to neurobil. Aj mne dej v telke úplne ubiehal,lebo som sa musela sústrediť na pozorovanie Harryho. Ležala som na sedačke, a Harry si ku mne sadol. Chvíľku sedel, a keď sa už chcel ku mne nakloniť a pobozkať ma, otočila som sa na bok. Zase chvíľu sedel a nič nehovoril. Potom som zacítila jeho ruku na mojom boku. Otočila som hlavu a pozrela som sa naňho. V očiach mu žiarili hviezdičky...už stačilo provokovania. Chytila som ho za krk a pobozkala ho. Bozkávajúc som sa naňho  posadila. Dlho sme sa bozkávali. Keď som sa chcela odtiahnuť Harry ma začal bozkávať na krku. Dobre vedel, že na to mám slabosť. Vzdychla som si a nechala som ho nech ma bozkáva. Zasmial sa a ďalej ma bozkával.  Začal mi zvoniť mobil. „Láska...zlato...“ snažila som sa dočiahnuť mobil, no Harry ma neustále bozkával. Keď sa mi to konečne podarilo, zdvihla som mobil. Volala mi moja kamarátka Lisa. Harry ma neustále bozkával, a tak bolo pomerne namáhavé s ňou rozprávať. Nejako som to zvládla, no Harry ma neustále bozkával, aj keď som zložila. „Kto to bol?“ opýtal sa ma zrýchleným dychom, a ďalej ma bozkával. „Lisa...príde nás navštíviť“ rýchlo som povedala, pokiaľ ma chvíľku nebozkával. „Kto?“ zastavil sa v strede bozku a nechápavo na mňa pozrel. „Sústreď sa a chvíľu ma nebozkávaj“ vzdychla som si a usmiala som sa, „moja kamarátka Lisa býva v Londýne, tak nás príde zajtra navštíviť, Loui ju pozná.“ Chytila som mu tvár do rúk. „dobre“ pokrčil plecami a znovu sa ku mne naklonil. „Počkaj, Harry, ale to sa budeme my dvaj musieť presťahovať do jednej izby.“ Uhlasom sa a zasmiala sa. „Však to je už jedno...už spolu aj tak spávame, tak to je už snáď jedno...“ usmial sa a znovu sa ku mne naklonil. Tentoraz som ho nechala aby ma pobozkal. Na chvíľu sa odo mňa odtiahol „A podľa mňa tu nebude dlho bez nejakého chalana zo skupiny, s ktorým by niečo nemala...“ prekvapil ma jeho kompliment. Nevedela som, čo tým chcel povedať. „s ktorým by niečo nemala ...?“  zastavila som ho, keď ma chcel zase pobozkať. „Prosím ťa snáď si nemyslíš, že 2 baby s 5 chalanmi budú v jednom dome a všetci budú s každým iba „kamaráti““ zasmial sa a ja som si uvedomila, že je to takmer nemožné...a tak som sa tiež zasmiala. Ďalej sme sa bozkávali. Chalani vybehli von, a na záhrade hrali futbal. „Poďme už von...lebo budú mať zase poznámky“ usmiala som sa a postavila sa. Harry sa neochotne postavil, no potom sa usmial. Ruka v ruke sme vyšli na záhradu. Chalani prestali hrať, a všetky pohľady smerovali ku nám. Neviem prečo ale celý čas som sa pozerala na Nialla, do jeho uplakaných očí...pichalo ma to pri srdci...tak strašne... pozeral na mňa akokeby som bola stred vesmíru. Z myšlienok ma vytrhol Harry, ktorý ma ťahal na lavičku. Posadil ma, a dal mi pusu na líce. „Teraz sa pozeraj dobre“ pošuškal mi do ucha a žmurkol. Usmiala som sa a pozerala ako sa Harry začlenil do hry. Bol fakt výborný, v tíme bol s Liamom, potom bol Niall so Zaynom a Loui bol brankár. Harry s Liamom vyhrávali 5:0 po 10 minútach. Zayn ku mne odkopol loptu, a bežal ku mne. „Chelsea prosím ťa, rozptýl nejako Harryho, lebo tým že tu sedíš, tak sa predvádza, a to nemáme šancu vyhrať.“ Zadychčane mi povedal a ani nečakal na moju odpoveď a odbehol späť do hry . Rozhodla som sa že Zaynovi pomôžem. Pri najbližšej príležitosti, keď sa Harry na mňa pozrel, som mu zakývala a poslala pusu, v momente zastal a Niall mu zobral loptu. Niall trafil do brány, a stav sa znížil na 5:1. Takto som Harryho rozptylovala, až dokým nebolo 5:5. Potom som s tým prestala. Hrali dlho do večera, dokým nevideli na loptu. Skončilo to nerozhodne 5:5. Aspoň boli spokojní všetci. Pomaly sme si posadali na terasu a Niall vybral gitaru. Chalani doniesli niečo na jedenie a ja som si sadla ku Harrymu do jeho objatia. Niall na nás hodil bolestivý pohľad, no ja som sa mu vyhla a pozrela do zeme. Niall začal hrať...WMYB...prvý krát za celý čas čo som tu sme spolu spievali. Niesom úplne falošná speváčka, vyhrala som pár súťaží a spevu som sa venovala profesionálne... spievala som na plné pľúca s ostatnými, samozrejme iba spoločné časti...sóla som prenechala jednotlivcom...Dospievali sme a Niall spustil neznámu pesničku (Stole my heart) chalani ju evidentne tiež nepoznali, lebo nespievali, iba sa pozerali na Nialla čo to hrá. Pozeral sa pri tom na mňa. Najprv som sa snažila zatlačiť slzy, ale potom som to už nevydržala...rozplakala som sa. Niall ma naozaj miluje, aj ja ho mám rada...a možno viac ako rada, a možno ho aj ľúbim, ale Harryho milujem viac. Harry si všimol, že mi po líci tečie slza a znepokojene mi ju zotrel z líca. Niall ďalej hral a spieval. V jednom momente sa mu zlomil hlas a po líci mu stiekla slza. Prestal hrať a bolestivo sa na mňa pozrel. Pomaly odložil gitaru a vbehol do domu. Trhalo mi srdce, a začala som mať výčitky, že som sem s Louisom prišla, no potom som si spomenula na všetky tie krásne chvíle s Harrym...Liam,Loui a Zayn sa na nás prekvapene, no zároveň znepokojene pozerali...moc som ich nevnímala...musela som sa venovať tej obrovskej bolesti v mojom srdci...ako som mohla Niallovi zlomiť srdce? Ako je možné že práve mňa miluje? Prečo som sem vôbec prišla?...Mala som tak veľa otázok, no ani na jednu som si nevedela odpovedať. Vedela som iba že Harryho milujem z celého svojho srdca a nikdy nebudem nikoho milovať viac ako jeho. Ani Nialla , avšak Nialla budem ľúbiť..vždy bude v mojom srdci... vždy tam bude aj keď tam Harry bude mať väčšiu časť. Nechápala som ako môže byť láska taká ťažká...